India.sk › Zápisník India 2006
8. Pushkar
28. januar az 1. februar 2006
Pohodicka menom Pushkar
Pushar je male putnicke mestecko ukryte za horami a dolami, obklopene polopustou – Ind by iste povedal „Panu Shivovi za chrbtom“. Jeho najvacsou dominantou je svate jazero okolo ktoreho je 400 malych chramov, ktorym poctom vydatne konkuruju lacne hoteliky pre travelerov… Mestecko bolo pred desiatkami rokov objavene hipikmi, ktori si ho okamzite oblubili pre jeho, na Indiu neuveritelne pokojnu, atmosferu. V jeho centre nesmu premavat rikse, nesmie sa tam jest maso ci vajicka, a pit alkohol. A tak sa rokmi z putnickeho miesta Indov stalo putnicke miesto zahranicnych turistov. Vyrastli tu hoteliky a vsakovake obchodiky (hlavne s oblecenim a modnymi doplnkami), v ktorych si mozete kupit uz hotove veci alebo vam do dna usiju vsetko na co si zmyslite. Na rozdiel od inych casti Indie vas tu vsak nikto k nicomu nenuti, mozete si v klude prezriet co sa vam paci bez toho, aby hned vyletel predavac a zacal vas prehovarat... Aj restauracie su tu prisposobene nasmu stylu stravovania. Za 50 rupii sa tu da najest formou indickych bufetovych stolov do prasknutia. All you can eat :)
Zmes indickych a cudzokrajnych turistov premiesana s hinduistickymi putnikmi, polihujucimi psami a s postavajucimi kravami tu vytvara velmi prijemnu atmosferu, vdaka ktorej tu iba malokto zostane kratsie ako tyzden. V Pushkari sa da proste dobre zakvasit so vsetkym, co k spravnemu chill-outu patri... Teda okrem piva.
Cigansky tanec
Cesta z Jaipuru trvala 2 1 hodiny. Nas luxusny autobus (74 Rs) uhanal po novych trojprudovych (!) dialniciach az do Ajmeru, kde sme prestupili na autobus do Pushkaru (8 Rs). Zamierili sme k hotelu Aroma, ktory sa nenachadza priamo v centre a je tak o nieco tichsi (pri jazere totiz casto dlho do noci vyhrava hinduisticka nabozna hudba) a hlavne tam uz par dni byval nas novy spoluputnik Serge. Hotel bol plny a tak sme sa presunuli o dom dalej, do velmi peknej izby, velmi pekneho hotela, ktory mal velmi sympatickeho (spolu)majitela (profesor na penzii – 6.000 Rs/mesacne).
Jednej veci sa v Pushkari nevyhnete - okamzite ako sa ukazete blizko ghatov (schody do vody, kde hinduisti vykonavaju ocistny kupel) zacnu vam davat do ruky kvety s tym, ze ich musite vhodit do jazera. Finta je v tom, ze pokial to neurobite, nedostanete na ruku farebnu snurku a bez nej vam pokoj nedaju. Tu vam pripne na ruku "brahman" po tom ako pri vode pozehna celej vasej rodine do 67meho kolena a vypyta si aj 100 USD ako dar pre miestne chramy. Dali sme 20 Rs a 1 USD co bolo viac nez dost...
Po vecernej prechadzke sme sa nechali zlakat oznamom o ciganskom tanci v jednej z restauracii. Na nase ciganske tance sa to moc nepodobalo ale pacilo sa nam to - hlavne vysokanska blondata beloska, ktora s nimi predvadzala brusne tance :) Popri sledovani predstavenia sme si vsimali zaujimavu zmes pritomnych travelerov - hipici vo veku nasich rodicov, ktori tam pravdepodobne zamrzli niekedy v 60-70tych rokoch, dredatych, holohlavych, zarastenych cestovatelov navlecenych vo vsakovakych indickych havoch ci rodinky s detickami motajucimi sa tanecnikom popod nohy...
Diera v case...
Nieco na mysticite toho miesta bude asi pravdive. Cas v Pushkari plynie akosi bezvyznamne. Staci sa poflakovat po jeho ulickach rozpravat sa s ludmi, posediet si na ulici pri caji, ci len tak sediet na ghatoch a sledovat zapad slnka. Dni sa tam lahko zleju do tyzdnov a iba cestovania chtivym Slovakom sa podari nenechat sa uspat sladkym nicnerobenim a pobrat sa po case dalej (ale o tom, potom...).
Postupne sme postretavali kopec zaujimavych ludi:
– americky parik, ktoremu sa velmi pacilo Polkove tricko „Bush = danger“,
- izraelsky parik, ktory si ziavne prisiel do Indie uzivat jej „rastlinne“ dary,
- chalana z Welshu, ktory uvazoval nad investovanim do jedneho z Pushkarskych hotelikov,
- Kanadana afganskeho povodu a velkeho tlchubu Terryho (bude o nom este rec),
- dvojicu dredacov zo Svedska, ktora sa Polka vypytovala ci urcite nie je ich krajan...
Casto sme sa s nimi stretli pri jedle, ktore je tam fakt dobre. Mozete si dat thali (ryza, plackovy chleba chapati, 2-3 omacky + jogurt) za 25 rupii ci zajst do "all-you-can-eat" a napchat sa do prasknutia. Na ulici to zapit lassi (jogurtovy napoj s vsakovakymi prichutami) ci cukrovo-trstinovym dzusom s citronom a matou. Z turisticky vytazenych miest je to asi najlacnejsie miesto vratane ubytovania, jedla ci roznych nakupov. Polko si dal usit nove kapsace a Stanka sa uci krutit s loptickami na snurkach (take tie finty co sa robia na fire-show).
Niekedy sme zasli na sunset ghat pozorovat zapad slnka. Pobehovali tam miestni muzikanti - vzdy dvojica, muz hral na niecom co pripominalo huslo -gitaru a spolu so zenou do toho spievali. Okolo nich behali deturence a snazili sa predavat "strieborne" retiazky na nohu. Zoznamili sme sa s jednou z takych dvojic - s Kelou a Bapu, par krat sme sa rozpravali o ich kulture a zivote potulnych hudobnikov, ci pocuvali ich mile predstavenie. No CD sme si nekupili :)
Tavie safari
Dalsou atrakciou v Pushari su tavie "safari" vylety do okolitej polopuste. Dali sme sa zlakat vyhodnou ponukou jednodnoveho vyletu na tavych hrboch s noclahom pod sirym nebom a jedno poobedie sme sa s dvoma nasimi kanadskymi priatelmi a sprievodcami vydali na cestu. Jazdit na tavach nie je ziadne umenie, no iba ak na vas (resp. tavu) dohliadaju mladenci, ktori mlaskanim, cmukanim a najrozmanitejsimi pobybmi pier a jazyka vydavaju tavam prislusne povely. Po dve a pol hodinach jazdy sme s tavami zaparkovali pri malej slamenej chatrci, cuduj sa svete, obklopenej zelenymi polickami s obylim - zaujimava polopust :). Vidiecania v tejto naoko nehostinnej krajine za vydatnej financnej podpory vlady pestuju psenicu. Vlada im prispieva na elektrinu, ktoru spotrebuju cerpadla a zaplatila aj hlboke vrty, z ktorych sa voda taha.
Nasi hostitelia rozlozili ohen, ponukli nas cajikom a pustili sa do pripravy jedla. Prichystali nam vskutku pustnu rajastansku lahodku - ryzu so sosovicovou omackou (dhal) s akymsi "gulkochlebom". Chlapci po okoli pozbierali tavi trus, zalozili ohen a po tom, ako sa "palivo" zmenilo na tklejucu pahrebu, do nej vlozili chlieb. Najprv sme neverili vlastnym ociam, no nakoniec sme si kompletnu veceru aj s "tavim" chlebikom vychutnali dosyta :).
Noc sme stravili romanticky - pod sirym nebom, obsypanym hviezdami, este mladym mesiacom v tvare misky ryze, pri vecne rozpravajucom Terrym a pri hlasoch pokrykujucich strazcov policok, ktori hlukom a baterkami kazdu noc odhanaju antilopy krmiace sa pustnym obylim. Rano sme sa pri vychode slnka naranajkovali a vybrali na tavach spat do civilizacie.
Ajmer
Posledny den sme sa vybrali na vylet do nedalekeho Ajmeru obzriet si jedno z najdolezitejsich muslimskych miest v Indii ako aj bizardny chram Jainistov, ktori veria v starodavny svet s 13timi kontinentami a oceanmi, v zlate mesto Ajodhya a lietajuce labutie a slonie gonzoly... No, ehm, ani my sme to nejako nepochopili :)
No a to je z Pushkaru uz vsetko. Skoro by sme si zelali aby cela India bola takato pokojna, ale bola by to potom vobec este India? Asi nie :)
Vo stvrtok rano o siestej sme sa so zalepenymi ocami vypotacali na autobus do Jodphuru co je prekrasne mesto slavnych maharadzov a tak budeme mat zas o com pisat...
Namaskaar!
Polko & Stanka
Fotogaléria
