India.sk › Zápisník India 2006
7. Jaipur II
26. az 27. januara 2006
Konecne v pohybe... 26. januara je v Indii velky statny sviatok - Den Republiky. Spali sme do deviatej s tym, ze budeme este cez den lenosit a vecer sa pojdeme pozriet na oslavy. Ked sme sa okolo obeda vybrali do Tourist office spytat kedy a kde sa co bude diat, povedali nam, ze oslavy uz skoncili ze boli rano :) Inak dalsia zvlastnost je v tom, ze tu na rozdiel od SR v den statneho sviatku noviny vychadzaju ale den po nom zasa nie - novinari totiz tiez slavia a tak cez sviatok nepracuju... My sme teda 26teho okrem vylihovania na slniecku tiez nerobili nic :)
Ruzove mesto... ... tak sa vola cast centra mesta ktora je umiestnena za hradbami. Pravdupovediac, moc ruzove sa nam nezdalo ... malo skor oranzovo-tehlovy nadych. Celemu Jaipuru je vhodne venovat tak maximalne 1-2 dni, pricom stihnete okruznu jazdu po tych najznamejsich palacoch a pevnostiach v meste i okoli. Rano sme sa vybrali riksou do mesta a uz sme tvrdo trvali na 10tich rupiach namiesto pozadovanych 30tich. Nezostavalo milemu riksiakovi nic ine, iba nasu neoblomnost akceptovat a zobrat nas k minaretu Iswari Minar Swarga Sal. Za vstupne 2 Rs sme si to vyslapali az uplne hore, aby sme si vychutnali pohlad na smogom pokryty Jaipur.
Odtial sme sa peso vydali do City Palace co bol komplex niekolkych budov, dvorov a zahrad, kde kedysi zili Maharadzovia Jaipuru, a kde ma v jednej nepristupnej casti palaca rodina toho aktualneho stale svoju rezidenciu Chandra Mahal . Inak je to vdaka vasni k polu velky kamarat s princom Charlesom :) Po palaci su rozmiestnene rozne expozicie (textilu, zbrani, umenia ci inych artefaktov...) a cely palac posobi velmi prijemne a cisto, akoby ani nebol sucastou Jaipuru. Pobehuje tam sluzobnictvo a strazcovia v jednotnych uniformach (s cervenymi turbanmi na hlavach) a davaju pozor na poklady. Jeden z najvacsich, v Guinessovej knihe zapisanych pokladov su dve obrovske strieborne nadoby, udajne najvacsie predmety vyrobene zo striebra na svete, v ktorych isty maharaja prepravoval posvatnu vodu z Gangy do Anglicka.
Po tomto rozpravkovom palaci sme sa pobrali k dalsiemu s nazvom Jantar Mantar, ale akonahle sme zistili, ze je to velke observatorium s mnohymi pristrojmi a zlepsovakmi na pozorovanie a meranie hviezdnej oblohy ... zduchli sme skor ako si stihli vypytat vstupne. Nadosmrti ostaneme uplnymi laikmi v astronomii :))
Dalsim v poradi bol zvlastny ruzovy palac Hawa Mahal (Palace of the Winds), ktory bol urceny predovsetkym pre dvorne damy a pozorovanie kazdodenneho zivota a oslav spoza pootvorenych okenic. Ponuka skvely vyhlad na centrum Jaipuru, na preplnenu ulicku Siredeori bazaar a City palace. My sme si ho vychutnali iba kratko, kedze nas riksiak Abdulah by uz najradsej uhanal dalej :) Poziadali sme ho aby nas zaviezol niekde, kde je dobre jedlo. Samozrejme ze nas zaviezol tam, kde dostal proviziu a my ucet o cca 50% vyssi ako by bolo vhodne. Nuz, strhneme mu to z "riksovneho", povedali sme si :)
Textil, sperky a bolave nozicky...
S plnymi bruskami (inak celkom chutneho thali) sme v obhliadke mesta pokracovali dalej - smer Jal Mahal - vodny palac . Na fotkach krasne vyzerajuci opusteny palac postaveny v strede jazera, no na mieste vas ovali neuveritelny zapach siriaci sa z vody do ktorej pravdepodobne vtekaju vsetky splasky z Jaipuru :)
"Chceli by ste navstivit vyrobnu textilu?", pyta sa nas Abdul, "Je tu hned za rohom", dodal. Nam bolo hned jasne o co ide - riksiaci casto vozia turistov po roznych vyrobnach (cize aj predajnach) s tym, ze za to dostanu patricny baksis od predajcov. Nuz ale zvedavo sme kyvli a tak sme prisli k velkej hale, kde nam ukazali ako sa vyraba potlac na tie krasne postelne prikryvky, ktore mozete kupit aj u nas, motivovali nas putavym vykladom a potom nas zaviedli o poschodie vyssie. Tam na nas vybalili osvecenu taktiku ktora zahrnala predvadzanie vsakovakych textilnych vyrobkov, rozbalovanie, vychvalovanie a presviedcanie. A tak sme, makkysi akysi, kupili 2 ks ozdobnych postelnych prikryvok ci plachiet :)
Abdul dostal proviziu a hned sa nas spytal "Co takto vyroba sperkov?" :) Zasmiali sme sa, lebo sme vedeli ze tam urcite nic nekupime, no preco nie? No a tak sme o 5 minut pocuvali vyklad o tom ako sa brusia drahe kamene, predviedli nam mnozstvo (naozaj krasnych) sperkov, ale kedze sa v tom nevyzname, nekupili sme nic. Pred odchodom sme poslali Abdula pre dalsiu proviziu a on sa s uskrnom na tvari stratil vo dverach obchodu a s usmevom o par sekund vysiel von. Jeho vrecko na koseli naberalo na objeme :)))
Nakopol riksu a uhanali sme is pozriet kralovske hrobky - Royal Gaitor. Zaplatili sme 10 Rs za fotak, inak nic a vychutnali si klud miesta, kde su pochovani (ci kde boli spaleni) maharadzovia a maharanice. Boli tam iba opice a deti, pustajuce sarkany (inak velka vseobecna zabava pre malych i velkych v celom Jaipure).
Zahucal motor rikse a ulickami plnych smeti, prasiatok, kraviciek a deticiek sme upalovali na Nahargarh. V preklade Tigria pevnost sa tycila na kopci nad mestom. Naivne sme si mysleli ze nas Abdul vyvezie zadnou cestickou az hore, zastavil pod tocitym chodnickom, ukazal smerom hore, povedal ze pocka a isiel do nedalekej cajovne pozerat telku. Sak pockaj, budes chciet zaplatit, pomysleli sme si :)
V odpoludnajsej horucave (neberte to ako provokaciu prosim...) sme slapali a slapali a slapali az sme si to vyslapali na samotny vrchol... Hradby pevnosti su doslova kolosalne a tiahnu sa po hrebenoch niekolkych kopcov. V jednom ich rohu sa nachadza pevnost, ktora by bola skvela ako bludisko pre deti. Vsakovake chodbicky viedli do mnozstva izieb alebo sa jednoducho koncili stenou. Objavili sme tam aj staroveky zachod - chodba sa koncila dvoma mramorovimi stupackami a dierou, ktora koncila Shiva vie kde... Trosku nam trvalo, kym sme zistili ako sa dostat az na strechu, no pohlad z nej na mesto bol uzasny (aj ked nie ruzovy). No a potom sme slapali a slapali a slapali az sme si to zoslapali dole k nasemu milemu Abdulovi a poziadali ho, aby nas odviezol na stanicu kde sme si kupili listky do Ajmeru (aj ked nas samozrejme presviedcal ze on nam moze zohnat lacnejsie :) a potom uz len domov, do naseho hotelika. Aj ked Abdul na zaciatku povedal, ze zaplatime kolko budeme chciet, zo zartu ponukanych 10 rupii mu nevonalo, rovnako ako vazne myslenych 150 Rs (normalna taxa za celodenny vylet je cca 250 Rs). No nakoniec sme ho presvedcili, ze vzhladom na to, ze to bolo tak 2/3 dna a ze svoje uz dostal z provizii, je to ferova cena, co nam potvrdil aj jeho usmev ked si peniazky nakoniec vzal...
No a to je uz koniec naseho rozpravania o Jaipure ako aj pobytu v nom. Momentalne vam piseme z pokojneho a prijemneho Pushkaru ale to je uz pribeh na dalsi den :)
Namaste!
Polko & Stanka
Fotogaleria z nasej obliadky Jaipuru
Fotogaléria
