India.sk › Zápisník India 2006
29. Darjeeling
15. až 20. apríl 2006
Cesta vlakom z Bhubaneswaru do Siliguri (NJP) trvala 24 hodín a tak sme sa večer po príchode zmohli iba na pristaničný hotel. Veď načo hľadať niečo lepšie , keď izbu využijeme pár hodín iba na spanie. Ráno, tak ako sme predpokladali, sme na stanici zistili, že lístky na úzkokolajku do Darjeeelingu sú beznádejne vypredané. Na 6 hodinovú romantickú jazdu vláčikom sme museli zabudnúť. Zdieľanou rikšou (väčšia autorikša, do ktorej sa naraz natlačí zo desať ľudí idúcich rovnakým smerom) sme sa dopravili do centra Siliguri. Tam sme mali dve možnosti - 3 a polhodinovú cestu autobusom alebo o hodinu kratší a iba o málo drahší "verejný" tiež zdieľaný džíp. Rozhodli sme sa pre druhú možnosť a veru sme dobre urobili. Kúpili sme lístky dopredu, vedľa vodiča. Ako sme tak na neho čakali, okolo pobehoval nejaký divný chlapík, hrozne sa rozčuloval, trieskal dverami našeho džípu, no divoch divoký. Asi to bude nejaký namosúrený pasažier... Nebol. Ako sme o pár minút s prekvapením zistili, bol to náš vodič :)
Našťastie šoféroval o trochu kľudnejšie ako sa správal a do Darjeelingu sme sa po kľukatej ceste plnej sloganov typu "jazdi jemne po mojich krivkách" či "jazdi pomaly, nebo môže počkať" dostali úplne v pohode a celí. Našli sme si lacnú izbu aj s kúpeľňou, no ako vo veľa miestnych hoteloch, netiekla voda. V Darjeelingu s ňou majú večné problémy a po domoch ju rozvážajú cisterny. Nedostatok vody nám však problém nerobil. Nie, nie sme špinďúri, vždy keď sme ju potrebovali (studenú či teplú) nám ju ochotne doniesli vo vedrách až do kúpeľne.
Moderní horali...
Prechodom do vyššej nadmorskej výšky (2.134 metrov nad morom) sa nezmenila iba teplota ale aj vzhľad obyvateľov, vrátane ich oblečenia. Menší podsadití šikmooký ľudia, veľmi podobní tibeťanom či mongolom chodili v rifliach, tričkách (s nápisom Eminem, Nirvana, Snowboard a podobne) a to i vrátane mladších, niekedy prehnane namaľovaných žien. Odhalené rameno tu nebolo tabu a hlavne mladí vyzerali veľmi "západne". Sári sme tu videli iba na indických turistkách, ktoré sa sem prišli z nížin ochladiť. Kombinovali ho doplnkami ako huňatá čiapka s brmbolcom, rukavice, veľký a teplý šál a na holých nohách otvorené sandálky. Aspoň ich bolo ľahké rozoznať od domácich :)
Protikladom Darjeelingskej "modernosti" bola miestna architektúra. Staré, často schátrané koloniálne budovy z britskej éry sa miesili s typicky indickými betónovými kockami. Na najvyšsie poschodie niektorých z nich dostavali drevené nadstavby, pripomínajúce naše socialistické turistické chatky. To, čo udrie do očí je kopa pozliepaných drevených búd a búdok so strechami z vlnitého plechu. Nejde o žiadne provizórium, ale o stabilné miestne bývanie...
Štrajk
Ráno, hneď po tom, čo Stanka dostala spŕšku studenej veľkonočnej vody, sme sa vybrali na raňajky. Prekvapilo nás, že všetky obchody, stánky a reštaurácie boli zatvorené. Že by tu tak vážne brali Veľkú noc? Jediné, čo sa predávalo boli noviny a až z nich sme sa dozvedeli, že je štrajk. Pred pár dňami niekto zabil miestneho politika (vraj vraždiť politikov je tu pomerne v obľube) a ľudí (a hlavne jeho stranníkov) nahnevalo, že polícia nenašla okamžite vinníka, keď je verejným tajomstvom, že to mohla byť jedine konkurencia.
A tak sme sa hladní vrátili do hotela a poprosili sme domácich, nech nám niečo dobré navaria. Neskôr sme si nakúpili vodu a kekse v lekárni (tie boli otvorené) a vybrali sa na dlhočiznú prechádzku po okolí, z ktorej sme sa vrátili až večer. To už bolo zasa všetko otvorené a tak sme si dali dobrú a hlavne zaslúženú večeru.
Mrcha počasie
Aj keď sme sa dolu na juhu tešili na chladné počasie, naozaj sme si neželali až takú zimu. Skoro celý čas bolo zamračené a pršalo, a tak sme si museli prikúpiť čiapky, rukavice a teplé ponožky. V noci sme spávali v spacákoch s flašou naplnenou horúcou vodou, ktorá bola ráno stále ešte vlažná (starý trevelerský trik pre hrdinský boj so zimou). Pochvaľovali sme si našu elektrickú špirálu, ktorá nám nezohrievala iba vodu "spacákovú", ale mohli sme si variť aj čaj a polievky (posledné zásoby Vitany!). Aj slivovica, ktorej sme ušetrili ešte pól litra, zohrievala spoľahlivo.
Pranie bolo pomerne jednoduché, no uschnutie prádla nemožné. Po troch dňoch boli naše veci ešte stále vlhké a my sme využívali každú sekundu a centimeter dopadajúcich slnečných lúčov na bálkone na ich vysušenie. Nuž, horské prostredie :)
Pokiaľ nepršalo, motali sme sa po okolí a ak padal dážď zašili sme sa do nejakej reštaurácie, či vývarovne a popíjali skvelý Darjeelinský čaj a kávu. Našim obĺúbeným večerným miestom bol Joe's Pub, kde sa zliezali západniari na pivo. Bola to pravá krčma s úplne skvelou atmosférou. Pripomínala malú londýnsku krčmičku, nad barom televízor s futbalom, okolo baru vysoké stoličky, pri stoloch pohodlné sedačky. Ešte aj šikmooký krčmár mal akýsi príliš anglický akcent :) Stretli sme tam niekoľkých zaujímavých trevelerov, veľa z nich zdupkalo z Nepálu alebo tam tak ako my pôvodne chceli ísť, no kvôli divokej situácii cestu zrušili. Dvojica britov, mohutná a vysoká baba a malý a chudý chalan, z Káthmandú k indickým hraniciam leteli a z letiska si na 35 kilometrovú cestu na hranice museli zobrať dve cyklorikše. Kvôli nepokojom nebol k dispozícii benzín a verejná doprava nefungovala...
Práve počas nášho pobytu otvorili v Darjeelingu moderný multiplex a tak sme sa rozhodli ísť sa zohriať do kina. Prekvapivo od nás chceli nejaký kupón. Miestna dvojica stojaca za nami nám podala nejaký papierik vystrihnutý z novín. Bol to poukaz na premiéru nového kina - zadarmo :) Kúpili sme si popkorn a pozreli si komédiu o tom, ako chlapík vyhral v lotérií veľa peňazí, trafil ho z toho šľak a nakoniec z nich malým podvodom profitovala celá dedina. Vcelku zábavné, no kompletne celé v hindi ...
Kančenčonga kde si, chýbaš nám ta de si?
Postupne sa počasie umúdrovalo, čo znamenalo, že pršalo málo, no mraky boli nad nami skoro stále. Jeden deň sa však mraky trochu rozostúpili a tak sme mohli v diaľke vidieť úžasnú scenériu zasnežených hôr. Večer sme videli na nebi hviezdy a tak sme sa rozhodli ísť skoro ráno pozorovať východ nad Kančenčongou (ďalej Kača) na Tiger hill. Vraj je odtiaľ dokonca vidno aj Mt. Everest! Množstvo džípov a dodávok naberalo každé skoré ráno ľudí dole v meste a vozilo ich na niekoľko kilometrov vzdialenú "tigriu horu". O pól piatej sme zbehli dole aj my a nechali sa teda odviezť mini-dodávkou. Veľa áut idúcich našim smerom naznačovalo, že tam asi nebudeme sami, no realita predčila všetky naše predstavy. Obrovské množstvo ľudí čakalo na východ slnka, ktorého sa nakoniec aj dočkali, no hôr nikde. Tie zostali ako doteraz skoro stále zahalené mrakmi. Trochu sklamaní sme sa pobrali nazad, dolu do mesta...
Vláčik a budhistické kláštory
Jednou z atrakcií Darjeelingu je miestna úzkokolajka ťahajúca sa sem pri ceste až zo Siliguri. Zohnať lístky na štandardnú lacnú jazdu dízlovou lokomotívou je skoro nemožné. Lístky sú už dlho dopredu vykúpené. Dá sa ísť však na krátku jazdu vláčikom poháňaným parnou lokomotívou, no ako ďalšia UNESCO pamiatka až po zaplatení 250 Rs. Ukázali sme predavačovi za okienkom dlhý nos a povedali si, že radšej zaskočíme na úzkokolajku na Kysuce alebo do Čierneho Balogu :)
Pri našich prechádzkach sme návštívili niektoré z budhistických chrámov (gompy) ako aj velikánsku Japonskú pagodu. Postretávali sme zopár starších mníchov i malých pojašených mníšikov, no dostať sa na rannú puju (budhoslužba) sa nám nejako nazadarilo. Nevadí, ešte bude šanca...
Joj a ešte jeden (tragi)komický zážitok. Ako si tak kráčame do kopčeka k Japonskej mierovej pagode, prefrčí okolo nás malé osobné auto s vojenskou ŠPZ a nápisom na zadnom dymovom skle: "We kill for peace" (tzn.: Zabíjame pre mier). Nuž, zvláštna pýcha.
Momo a iné dobroty...
Ešte v prvý deň sme na miestnom kultúrnom dome objavili transparent "Festival nepálskeho jedla, 10. - 16. apríla." Hmmm, posledný deň festivalu, to si nemôžeme nechať újsť, povedali sme si. A veru, mohli sme. Za malý poplatok sme poochutnávali kade-čo, no polovica z ponúkaných jedál bola vyslovene hnusná. A tak sme skončili pri zemiakoch a pri zopár ako-tak jedlých omáčkach.
Nanešťastie až predposledný deň nášho pobytu sme objavili úplne skvelú uličku plnú stánkov s jedlom. Už sme ňou raz išli, no bolo to v deň spomínaného štrajku a tak sme netušili, že tam môžu mať tak skvelé jedlo. Za 5 rupií sme si vychutnávali skvelé Veg. Momo - niečo ako naše pirohy plnené kapustou, cibuľou a zázvorom, jediný rozdielom je, že nie sú varené ale naparované, či následne vyprážané. Všade inde sme za rovnakú a zďaleka nie tak dobrú porciu platili okolo 10-15 Rs. Mimo hôr za momo zaplatíte dokonca aj 40 rupií... No mali tam samozrejme aj skvelý čaj či Egg Veg. Roll, čo je placka obalená vajcom a plnená zaleninou. Až nám sliny tečú po klávesnici :)
Zmena plánu...
Pomaly ale iste nás už Darjeeling nudil. Ani nie tak toto miesto, ako to počasie. Bolo načase zdvihnúť kotvy a rozvinúť plachty. Nepál s jeho štrajkami a pouličnými nepokojmi sme museli hodiť za hlavu a začať sa zamýšlať nad náhradným riešením. Tým bol pre nás Sikkim - donedávna neprístupná malá časť Indie hraničiaca s Nepálom, Tibetom a Butánom. Už niekoľko rokov sa sem môžu dostať aj zahraniční turisti, no treba absolvovať trochu behania a papierovania.
Vyzeralo to asi takto: Vyberiete sa s pasmi na "District Magistrate Office" kde vám dajú príslušný formulár. Ten starostlivo vyplníte a odovzdáte. Oni mu pridelia číslo, zapíšu ho, opečiatkujú a pošlú vás s ním na "Foreigners Registration Office". To je rovnako zašité ako "District Magistrate Office" a dostať sa k nemu trvá asi 1/2 hodinku šľapania po rovinke a potom do kopca. Tam odovzdáte pasy a už spomínaný formulár. Oni si vás zaregistrujú do vééélikánskej knihy, opečiatkujú predložený papier, niekam sa podpíšete a pošlú vás nazad na "District Magistrate Office". Tam si vystojíte radu, predložíte pečiatkou odobrený papier a pasy, oni si zasa niečo niekam zapíšu, dajú vám iný papierik a štempel do pasu a je to. Práve ste dostali povolenie na 15dňový pobyt v Sikkime :)
Pobrali sme sa to osláviť do Joe's Pubu a ráno sme sa pekne pobalili a dali Darjeelingu, dažďu a kose zbohom...
Vaši uzimení
Stanka & Polko
Fotogaléria
