India.sk › Zápisník India 2006
10. Jaisalmer
5. februar az 9. februar 2006
Cesta z mesta ...
Do Jaisalmeru sme sa vybrali nocnym vlakom z Jodhpuru. Hned ako sme sa usalasili na nasich lezadlach spoznali sme zo susedneho "kupe" akysi znamy jazyk - poliaci :) Dvojica (podla veku a pohlavia pravdepodobne manzelia), ktora bola uz po x-ty krat v Indii, no kvoli praci vzdy iba na 3 tyzdne. Chlapik, lekar, kedysi pracoval pri slovenskych hraniciach a tak mal nielen slusny prehlad o nasej domovine, ale sa mu aj celkom darilo s nami konverzovat po slovensky. Kratko sme sa porozpravali, no unava sa uz pytala na nase spacaky a tak sme zalahli na palandy. Vlak dodrzal svoje pravidelne 1,5 hodinove meskanie a tak nas poliakove "Vstavejite, uz bude Jaisalmer" uvitalo v lenivo prebudzajucom sa novom dni.
Po vystupeni z vlaku, sme cez rozlepene oci videli podivny vyjav - skupinka asi 20tich Indov bola pred stanicou nastupena do radu a kazdy z nich maval putacmi a pokrykoval na nas. Neboli to demonstranti vyjadrujuci nesuhlas s narastajucim prilevom turistov do ich maleho mesta, prave naopak, boli to nadhanaci jaisalmerskych hotelov a mavali na nas velkymi plackami s nazvami ubytovacich zariadeni. Pristupili sme k chlapcovi, ktory drzal v rukach nazov hotela, ktory sme si rezervovali predvcerom. Predpokladali sme, ze mesto bude pred nastavajucim trojdnovym festivalom preplnene turistami, a tak sme radsej obvolali niektore hotely odporucene v Lonely Planet. Jeden z nich - Ishar Palace Guest House - nam odporucili aj v nasom jodhpurskom guest house. Naviac ponukli zdarma transfer do hotela a prislubili, ze nas nebudu nutit do ziadneho "camel safari", ako je tu v hoteloch castym zvykom...
Avsak hned po prichode do hotela nas mladenec zacal nabadat, aby sme isli na safari prave s nimi, ukazoval nam fotky, nadsene odporucania, a neprestal, az kym sme neboli presvedceny o tom, ze prave oni su ta najlepsia volba pre nezabudnutelny vylet do puste... Az neskor z neho vyslo, ze nami rezervovana izba vlastne nie je volna, pretoze niekomu predlzili pobyt kvoli chorobe. Overbooking v Indii :) Zaviedli nas teda do ineho guest housu v blizkosti.
Deepak a jeho tata v kope krasnych prikryvok...
A mali sme stastie v nestasti. Narazili sme na vskutku krasnu izbu s balkonom a sukromnou stresnou terasou - naviac hned oproti maharadzovmu palacu :) Hore na terase boli do ulice vysunute sedacie vyklenky kam sa dali dat vankuse a zhora pozorovat zivot pod nami. Ked sme nasli miesto na zavesenie nasej hojdacej siete, bolo jasne, ze prave tu stravime planovany tyzden v Jaisalmeri...
Majitelmi tohto dvojizboveho minihotelika spojeneho s obchodom bola velmi prijemna brahmanska rodinka. Syn Deepak a jeho otec predavali v prizemnej casti domu nadherne prikryvky na postele, zavesne patchworkove ozdoby na stenu a vsakovake krasne textilie za cca 30% ceny, ake sme poznali z ethno-obchodov na Slovensku. Deepakova slobodna sestra bola zase odbornickou na malovanie henny a otec, stary pan, na citanie z ruky. Podnikava rodinka zo strednej vrstvy :)
Takmer polovicu prveho dna sme stravili rozpravanim sa s Deepakom a popijanim caju (na ucet podniku). Rozpraval nam, ako to funguje u brahmanov (jedna z indickych kast), o tom, kolko musi rodina v ich postaveni vyvalit za svadbu dcery (on bol jediny syn a mal 3 sestry), a ze vlastne ak mate "smolu" a vela dcier, tak cely zivot musite setrit na to, aby ste ich mohli vydat. Peniaze nejdu ani tak do vena ako skor do okazalosti celeho procesu svadby - mnozstvo sari, ktore si dcera do manzelovho domu musi odniest, kompletna vybava pre zenicha, predpisany pocet svadobnych hosti, predpisane mnozstvo, druh a kvalita pohostenia, penazne dary pre svadobcanov, niekolko dnova ceremonia a samozrejme peniaze ktore dostane manzel... Po svadbe prejde "rozhodovacia pravomoc" o novomanzelke z otca na manzela a otec si ju na vypomoc moze "pozicat" iba so suhlasom jej muza. Navstevy rodin navzajom nie su velmi bezne, pretoze tu existuju este stale pravidla etikety a zvyky, ktore su pre nas casto nepochopitelne. Deepakovemu otcovi sa podarilo vydat uz dve dcery a bol nalezite hrdy na to, ze za zatov ma statnych zamestnancov, pretoze to je v Indii to prave terno :)
Brahmani, ako vsetci hinduisti nejedia maso, no naviac ani vajicka, cibulu a cesnak. V casoch minulych sluzili vladcom ako poradcovia, boli intelektualne na urovni a ludia si ich dodnes patricne vazia.
Zlate mesto
Tento nazov Jaisalmeru patri vdaka do zlata sfarbenemu pieskovcu, z ktoreho je cele mesto vystavane. Je to dodnes jediny povoleny stavebny material, vdaka comu posobi mesto jednotne s okolitou pustnou krajinou. Jaisalmer je vecne zive mesto, ktore vam pripomenie davne historky o orientalnych obchodnych cestach, pri ktorych sa karavany zastavovali v pevnostiach vyrastajucich priamo z puste.
Je to jedine mesto, kde za branami a hradbami, priamo v pevnosti stale ziju ludia, aj ked dnes uz vyrazne odlisnym sposobom. Mnohe domceky sa vdaka turizmu premenili na hotely, obchody a restauracie a miestni pamiatkari zvadzaju tvrdy boj o zachovanie povodneho razu celej pevnosti.
Turizmus sem priniesol dobre aj zle veci - vdaka nemu do suchom suzovaneho mesta priviedli vodu az z dalekeho Pandzabu a v plane je giganticky zavlazovaci kanal... Nedostatok vody udrzoval pocet obyvatelov na urovni dediny, no dnes ma Jailsaimer okolo 60.000 ludi, z ktorych vsak vacsina zije za murmi pevnosti. Paradoxne, povodny problem s nedostatkom vody dnes vystriedali problemy spojene s jej plytvanim. Schopnost starobylej kanalizacie odviezt odpadovu vodu je prekrocena az 12 nasobne, a tak sa z nej vacsina strati v zakladoch pevnosti, vdaka comu sa jej mury pomaly rozpadaju.
Aj napriek komercionalizacii mesta ma skora ranna prechadzka labirintom uzkych uliciek klukatiacich sa pevnostou neopakovatelne caro. Staci si odmysliet putace hotelov, reklamy na Pepsi ci mobilne telefony a razom sa v case vratite 100 rokov dozadu - kravy a psy spiace v strede ulicky, zenicka umyvajuca si vlasy na priedomi...
V pevnosti dodnes ziju potomkovia ludi, ktori sluzili maharadzom (kasty Brahmanov a Radzputov) a vdaka tomu sa ich skromne pribytky mohli tesit z ochrany, ktoru im poskytovalo masivne opevnenie. Zatial co sucasny maharadza zije v palaci mimo pevnosti a prevadzkuje luxusne hotely, pospolity lud sa zivi turizmom...
Do pevnosti sa vchadza strmou cestou, postupne cez styri brany. Su postavene tak aby ani z jednej nebolo vidno na tu dalsiu, co pomahalo pri obrane pevnosti.
Znova na tavach
Dovodom, pre ktory sme do Jaisalmeru prisli bol festival zacinajuci sa vsak az o 5 dni. A tak sme sa nechali znovu zlakat moznostou ponatriasat svoje kosti na tavom chrbte - tento krat o nieco dlhsie ako v Pushkari a hlavne drahsie (pretoze tu je to najvacsou atrakciou). Odolat vidine jazdy na tave po cistych piesocnych dunach sa dalo iba tazko. Skoda len, ze sme sa na toto dobrodruzstvo pobrali pod vedenim Ishar Palace Guest House, pretoze inde by sme za rovnake peniaze mali asi o nieco lepsie "sluzby".
Prve prekvapenie bolo, ked sme zistili, ze nas ide v jednej skupine az 16 turistov (3ks Korejcov, jedna Korejka s jednym Koreoamericanom z NY, 4 ks Svajciarov, jeden hlucny Mexikanec a jemu podobny Spaniel, na vsetko frflajuca dvojica z Izraela a nas kamarat Serge). Potom sme zistili, ze niektori z nas zaplatili za den rozne sumy (300, 400, 500 Rs - my sme boli v strede), co tych 500 rupiovych riadne nastvalo. Mavli sme nad tym rukou, zacmukali sme na svoje tavy (Rocket a Radju) a vydali sa v ustrety palivemu slnku a piesocnatym dunam.
Kazdy z nas mal vlastnu tavu ktoru sam riadil, pohanal, brzdil, kazal jej sadnut si. A niektore dokonca aj posluchali. Nasimi sprievodcami (cca 7 na 16 ludi) boli chudobni muslimovia, ktori tavy vlastnili a prostrednictvom "safari" sa zivili. Vacsinou casu kracali popri nas, vypytovali sa ci je vsetko o.k., no po anglicky vedeli asi rovnako ako po slovensky. Na obed sme sa zastavili pod stromami, navarili nam caj a thali a veceru sme uz mali na pieskovych dunach pripominajucich tie saharske. To, ze je tavie safari dolezity biznis pre domorodcov potvrdil aj miestny podnikatel, ktory nosil zo vzdialenej dediny na chrbte vychladenu Pepsi, Mirindu, 7up a pivo, a predaval ich so "saharskou" prirazkou.
Pred zapadom slnka sme si v dvojici vyliezli na najvyssiu dunu a romanticky sledovali zapad slnka nad pustou. Vecer robili naladu pri ohni poblazneny mexikanec so svojim kamaratom zo Spanielska a z puste sa vynoriaci pupkaty, zubaty ujko, ktory nam za baksis prisiel zaspievat.
Na noc, ktora bola vcelku tepla a plna hviezd, sme si zaliezli za jednu z dun. Kym sme sa rano vymotali zo spacakov, nasi sprievodcovia uz varili caj a ovsenu kasu, opekali toasty, ktore sme si dali s maslom, dzemom a ovocim. Cesta prerusena obedom potom pokracovala az do podvecera, kedy sme konecne zastali na mieste stretnutia s dzipmi, ktore nas odviezli nazad do Jaisalmeru.
Nase zadky si toto dobrodruzstvo pamatali dva dni, no my si ho dufam budem pamatat navzdy :)
Dni do festivalu...
...sme venovali rekonvalescencii sedacieho svalstva, poflakovaniu sa po meste, popijaniu dzusov, pojedaniu kolacikov, prehliadke palaca (ktory sa nam po tom Jodhpurskom zdal fadny, ale aspon nam poskytol pekny vyhlad na mesto a hradby), vysedavaniu na stresnej terase, kde sme po veceroch spominali na vsetkych nasich znamych, ktori musia doma tvrdo pracovat.
A to uz prisiel cas Pustneho festivalu ale o nom zasa az niekedy nabuduce :)
Namaste!
S&P
Fotogaléria
