India.sk › Zápisník India 2006
24. Backwaters
30. až 31. marec 2006
Šialený autobus
Ráno 30teho marca sme sa neochotne vybrali na autobus naspäť do tepla - smer Kottayam, odkiaľ sme chceli pokračovať v prieskume Backwaters. Batohy sme hodili dopredu k šoférovi, usadili sa na sedadlá za ním a išlo sa. Teda skôr letelo sa. Vodič plne využil toho, že sa ide dole kopcom a popri palive sa rozhodol šetriť aj brzdy. Zákruta striedala zákrutu a všetko čo nám stálo v ceste odfúkol náš hlasný klaksón (či skôr trúba zo záoceánskeho parníka, pretože tu sa šoféri idú pretrhnúť aby boli na ceste najhlasnejší). Po štyroch hodinách sme si vydýchli, dorazili sme do Kottayamu...
"Miestna skúsenosť"
Takto v našej (už riadne dotrhanej a na 3 časti rozdelenej) Lonely Planet označili plavbu loďou z Kottayamu do Alleppey. Cca 80 miestne plavidlá (patriace Keralskej štátnej dopravnej spoločnosti prevádzkujúcej aj miestne autobusy) idú zhruba každé 3 hodinky a majú za úlohu spájať dedinky medzi týmito dvoma mestami na vode. Ak sa chcú domorodci dostať priamo z Kottayamu do Alleppey, idú autobusom, čo trvá asi o polovicu kratšie. No my sme si chceli vychutnať backwaters...
Usadili sme sa dopredu a hneď vedľa nás francúzsky manželský pár, ktorý precestoval už asi polovicu sveta. Zopár domácich naložilo na loď obrovské balíky niečoho, drevo, trávu či slamu, kanistre s benzínom, už len domáce zvieratá chýbali a išlo sa. Po ceste sme zastavovali pri malých mólach a loďka sa postupne plnila. Naše obavy z neznesiteľného tepla sa premenili na obavy z búrky. Aj keď bolo jemne poobede, mraky zakrývali oblohu tak, že sme sa cítili ako 5 minút pred západom slnka. Po polhodinke plavby sa rozpršalo, našťastie nie nadlho.
Nocľah v meste na pól ceste
V pološere sme pozorovali okolie - osamotené domčeky pri kraji kanála, deti hrajúce sa pri vode a množstvo domorodcov čakajúcich na našu loď. Tá cikcakovito plávala medzi brehmi kde zastavovala a naberala a vykladala pasažierov. Pred koncom plavby sme preplávali rozbúrené jazero Vembanad plné turistických hausbótov a vďaka vetru aj veľkých vĺn, ktoré nám neraz uštedrili miernu sprchu.
Po takmer troch hodinách naša preplnená loď prirazila k mólu v Alleppey. Bol podvečer a my sme mysleli na miesto kde sa uložíme, aby sme ráno mohli pokračovať ďaľšou loďou do Kollamu. V prístave sa na nás vrhli dohadzovači hotelov. Ukazovali fotografie krásnych izieb, ktoré ponúkali za 250 Rs. "Priatelia, je po sezóne, my zaplatíme maximálne 150! A to chceme niečo hneď tu pri prístave, zajtra ráno odchádzame,,," reagovali sme skôr zo žartu na ich ponuky. Jeden mládenec prikývol s tým, že on nám dá krásnu izbu za 150 rupiek a že je to iba 5 minút peši. Zapískal na rikšu no my sme ho stopli - "Priateľu, 5 minút zvládneme aj po svojich" :-)
Po 15tich minútach sme dorazili k novej bielej trojposchodovej budove pripomínajúcu rezidenciu nejakého fest bohatého Inda. Obrovská vstupná hala, mramorové schodisko a izba, za ktorú by počas sezóny pýtali trojnásobok. A nakoniec to najlepšie - velikánska kúpeľňa s bidetom :)
Pomalá plavba po backwaters
Z hotela nám zariadili lístky na turistickú plavbu do Kollamu a po skvelých raňajkách sme o 10:30 spolu s hŕstkou turistov sedeli v takmer prázdnej lodi. Sezóna sa končila a od zajtra bude loď plávať iba každý druhý deň.
Na rozdiel od včera, nebolo po oblakoch ani stopy a slnko sa snažilo dobehnúť zameškané... Hornú palubu sme si zatienili sarongami a pozorovali okolie. Počet hausbótov sa spred šryroch rokov zniekoľkonásobil, a asi preto väčšina z nich bola teraz neobsadená. Život popri kanáloch sa podobal tomu včerajšiemu. Deti hrajúce sa na brehu či čvachtajúce sa vo vode po nás pokrikovali obligátne "one pen, one pen". Malé loďky prepravovali kade čo, od ľudí až po kokosové škrupiny. Na brehoch roľníci orali políčka bohato zavlažované vodou z kanálov. Ženičky pri vode prali či umývali si vlasy. Všade vládla pohoda, život tu plynul kľudne a pomaly ako voda v backwaters...
Po čase sme dorazili k bizardnému ašrámu "objímacej matky" - Matha Amrithanandamayi. Je to jedna z mála indických "guruíň", ktorá sa tu narodila a časom tu vybudovala obrovský ašrám pôsobiaci ako päsť na oko. Žije tam okolo 2.000 ľudí a za malý poplatok tam môže ktokoľvek zostať aj niekoľko dní, najlepšie mesiacov. Matka je známa po celom svete. Objala už tisíce ľudí a keďže veľa cestuje, doma sa zdržuje málokedy.
Spolu s nami sa plavili aj včerajší Francúzi (Jerom a Marine), trojica Indov, dvaja macho amíci, Holanďan a jedna australská Kórejka. Po ceste pristúpil japonský párik (chalan mal plný batoh foťákov - študent umenia). Pri ašráme objímacej matky sme naložili jedného Izraelca, ktorý tam zostal jeden deň, ale nič nenasvedčovalo tomu, žeby ho to zvlášť nadchlo. Pochvaloval si iba výhľad z jeho izby na najvyššom poschodí, odkiaľ večer pozoroval svetlá v "čínskych" rybárskych sietiach ako lemujú okolie hlavného vodého kanálu.
Nočná Varkala
O pol siedmej sme konečne dorazili do Kollamu. Polko zagitoval Francúzov, Korejku a Izraelca aby sme sa spolu vydali do Varkaly (všetci tam mali namierené) a využili našu medzinárodnú ekonomickú silu k vyjednaniu lacného ubytovania :)
A zadarilo sa. Večerným vlakom sme sa dostali do Varkaly, odtiaľ taxíkom k moru, a tam sme našli nový hotelík na útesoch. Zjednávanie bolo síce tvrdé a trvalo takmer hodinu, ale hra na zlého (Polko) a dobrého (Marine) policajta zabrala a stihli sme ešte aj večerný "welcome" drink v reštaurácii nad útesom.
No ale o tom samozrejme až potom :)
Vaši vodníci
Polko & Stanka
Fotogaléria
