India.sk › Zápisník India 2006
22. Kochi (Cochin)
24. až 26. marec 2006
Ostrovné mesto
Obaja sme sa zobudili skoro ráno na hurhaj vystupujúcich v Ernakulame. Najvyšší čas vystupovať!!! No až tak zhurta netreba, uvedomili sme si. Ernakulam je predsa konečná zástavka pre mnohé expresy, vrátane toho nášho.
Po opustení vagóna, nás okamžite pohltila neznesiteľná vlna horúceho a vlhkého vzduchu. Všetky kusy oblečenia sa na nás v sekunde prilepili a bolo ťažké dostať sa so všetkou batožinou k trajektu, ktorý nás prepravil do polostrovnej časti mesta Kočín (Cochin alebo aj Kochi ). Fuj, toto sme naozaj nečakali. Takéto neznesiteľné teplo by sme skôr akceptovali vo vnútrozemskom Hampi ako tu, pri morskom pobreží. No ale ani teplo a vlhko a ani stovky otravných komárov nedokážu odradiť nás, hrdinských cestovateľov od návštevy tohto príjemného kozmopolitného mestečka a objavovania ďalšieho štátu - Keraly.
Božská Kerala
Kerala, s prívlastkom Bohu vlastná (God´s own country), má paradoxne komunistickú vládu. A to slobodne volenú ľudom už po dlhé roky! Prináša im totiž mnohé sociálne výhody, vďaka čomu je tu na rozdiel od zvyšku Indie chudoba oveľa menšia a vzdelanosť prekvapivo vysoká.
Južná časť Indie je očividne iná ako sever. Okrem logicky teplejšieho podnebia a otvorených autobusov bez okien a dverí, usmievavejších dobrosrdečnejších južanských ľudí, pestrofarebnejších chrámov, úrodnejšej pôdy je iná aj ich pestrá kultúra a na našu radosť aj strava.
Medzi tunajšie kulinárske špeciality patrí napr. "meals" (južanská variácia thali) - jedlo s troma rôznymi omáčkami, veľkou tlstou ryžou, papadom (veľký tenký jemne pikantný čips), kurdom (jogurtom) a šalátom. Ďaľšou dobrotou je "parotta" - placka z múčneho cesta skrúteného ako slimačia ulita a upečená na oleji. "Dosa" - mastná, tenučká, slaná a chrumkavá placka z ryžovej múky, podávaná so zeleninovou omáčkou a kokosovým čatní. Dosu dostanete aj v rôznych variáciach - so zemiakmi ochutenými masalou, obohatenú vajíčkom, prípadne kokosovú dosu. Jedlá sú tu často podávané na banánovom liste a jedia sa, ako je v celej Indii zvykom, zväčša holými rukami. A čuduj sa svete ... tak to naozaj lepšie chutí! A ani riad sa po takom obede či večeri umývať nemusí, ruky sa opláchnu, banánovy list zožerú kravy :)
Čo sa týka tunajšej kultúry, má naozaj čo ponúknuť ... pestré festivaly, podmanivú tradičnú hudbu a tance, pantomimické divadlo zvané Kathakali, bojové umenie Kalarippayat, po šírom svete rozšírenú ayurvedickú medicínu a masáže, či ašrámy s kurzami jógy a meditácie...
Späť ku Kočínu ...
Prvé, čo si všimnete hneď po príchode, je zaujímavá poloha tohto mesta. Rozprestiera sa na zhluku ostrovov a úzkeho polostrova. Z pevniny sa do Kočína dostanete z modernejšieho a rušnejšieho Ernakulamu, cez ktorý vedú všetky dôležité cesty a železničné trate. Odtiaľ sa dá trajektami dopraviť na ostrovy Willingdon, Bolgatty, Gundu a Vypeen. Fort Cochin a Mattancherry, ktoré ležia na polostrove sú pre cudzincov najzaujímavejšie. Majú bohatú a dlhú históriu, ktorá tu zanechala svoje stopy v podobe najstaršieho kostola v Indii (St. Francis Church) s hrobkou cestovateľa, dobrodruha a nášho veľkého vzoru Vasco de Gama. Nájdete tu holandský cintorín, staré kľukaté ulice s moslimskými mešitami, 500-ročnými portugalskými koloniálnymi domami, palác Mattanchery a veľkú židovskú štvrť so synagógou Pardesi. Taká príjemná všehochuť :)
Kočín je známy aj svojimi obrovskými čínskymi sieťami, ktoré okrem vyvažovacích závaží potrebujú na obsluhu najmenej štyroch statných chlapov. Občas sa môže zdať, že slúžia viac ako atrakcia pre turistov než na chytanie rýb, pretože sa v nich po vytiahnutí trepotalo iba zopár malých rybiek. Oplatí sa ich ísť pozorovať najmä pri západe slnka a po ňom si na neďalekom rybom trhu vybrať čerstvé rybky, či morské potvorky. Hneď vedľa trhu sú reštaurácie typu "you buy, we cook" kde vám ich veľmi ochotne pripravia. Pozor však na prehnané množstvo karí korenia alebo masaly! To by potom nechutili ani miestnym mačkám, ktoré sa od objednávky od vás už nepohnú ani na krok :)
Ako v správnom turistickom raji, nechýba tu ani galéria s čajovňou na európsky spôsob (Kashi Art Gallery) s vynikajúcou kávou, ľadovým čajom a čokoládovou tortou, malé reštaurácie na promenáde podávajúce "special tea" - tzn. pivo prinesené v čajníkoch (na predaj alkoholu nemajú licenciu a tak ho musia maskovať) a všadeprítomní zmrzlinári, ktorých bolo vzhľadom na končiacu sa sezónu v pomere k turistom 1:1 :)
Aby toho nebolo málo, Kočín nás prekvapil aj veľmi príjemnými komfortnými hotelíkmi v historických budovách, zariadenými starožitným nábytkom, s vôňou domov starých rodičov, vŕzgajúcimi parketami a samozrejme krásnymi izbami a terasami. A to vzhľadom na končiacu sa sezónu len za smiešnych 110 Sk!
Islanďan Michal...
Pôvodne sme sa po SMSkovej komunikácii mali v Kočíne stretnúť s Mariánom, Slovákom, ktorého sme stretli v Bombay a neskôr aj v Goa. Nakoniec sa mu zmenil cestovný plán a tak sa uvidíme až v Bratislave alebo na jazerách v Senci. No dal nám typ na iného Slováka, ktorý je už vlastne skôr Islanďan aj keď žije v Indii. Pekný guláš, že? :)
Ok, tak sa to pokúsime vysvetliť: Michal sa pred rokmi odsťahoval z Bratislavy na Island. Tam aj žije a živí sa ako spisovateľ a prekladateľ. Známi ho nejako priviedli na myšlienku zimovať v Kočíne, čo sa nesmieme čudovať - zimné noci na Islande sú tmavé a chladné :)
Tak sa Michal do Kočína vybral, zapáčilo sa mu tam (však je tam teplo a lacno) a tak pendluje medzi Islandom a Indiou (Mišo, ak sme to domrvili, tak prepáč :-)
S Michalom sme sa teda stretli večer v deň nášho príchodu. Potešení, že sa môže po dlhšom čase verbálne prejavovať vo svojej materčine sme si dali pivo a rozprávali a rozprávali až kým nás komáre nevyhnali.
S Michalom sme sa dohodli, že bude prispievať svojim denníkom na www.india.sk a jeho zápisky, postrehy a fotografie nájdete v sekcii "Indické listy".
Na Khatakali sme od nadšenia ujúkali :)
V prvý večer sme sa tiež rozhodli navštíviť miestne špecifické divadelné predstavenie. Kathakali (doslovne znamená hranie príbehu) je dramatické pantomimické predstavenie, ktoré hrajú výlučne muži v pestrých kostýmoch a maskách. Každé hercovo precízne gesto, výraz v tvári či pohyb rukou má určitý význam ... dokážu vyjadriť lásku, nenávisť, dobro, zlo, odvahu, krehkosť, vojnu, mier, chudobu, bohatstvo a mnoho iného. Len pozorný a do tohto umenia zasvätený divák rozumie príbehu aj bez slov. Pre nás ostatných rozdali letáčiky s príbehom a na začiatok nám čo-to objasnili. Hru doprevádzajú hudobníci s bubnami a spevák, spievajúci príbeh. Pôvodne bolo predstavenie obradným rituálom, konajúcim sa v chrámoch od večera až do úsvitu. V takejto forme je ho možné sledovať už len počas náboženských festivalov. Pre turistov sa kathakali hrá v skrátenej forme. Hodinu pred predstavením začína prípravná fáza, kde sa najskôr obetujú dary bohom. Potom herci začnú s make-upom. Na tvár si namaľujú masku, niektorý si na líca či nos prilepia papierové dekorácie. Keďže to je precízna práca, musia si často navzájom pomáhať. Nakoniec sa oblečú do pestrých extravagantných kostýmov, na hlavy si dajú ozdobné čelenky a popripínajú všakovaké doplnky. Pred začiatkom si kvapnú do očí tekutinu či vložia si do nich semiačka, čo im ich sfarbí na červeno - tak ako ich majú aj bohovia. Krátka meditácia pred predstavením premení hercov na bohov, hrdinov alebo démonov.
Na to aby sa mohli stať hercami khatakali, museli dlho študovať. V ich predstavení má každý detail zmysel. Rôzne farby a kostými ich zadeľujú do kategórii. Božie bytosti a odvážny hrdinovia sú zväčša zelený s ozdobnou korunou na hlave. Krutí, zákerní diabli majú tvár pomaľovanú zelenou, bielou a červenou farbou. Divosi na scéne mejkapom napodobobňujú zvieratá a ženské postavy majú zvyčajne žltú tvár ako znak nežnosti.
Romantická plavba po backwaters
Druhý deň nás Kočín prekvapil búrkou, ktorá však teplotu neznížila, iba pridala na aj tak už neznesiteľnej vlhkosti. Pranie a hlavne sušenie vecí nemalo absolútne žiaden zmysel. Po oblečení si čistých vecí boli za minútu zasa prepotené a prádlo na šnúrach schlo dva dni...
Ako keby sme nemali vody a vlhka dosť, na tretí deň sme sa vybrali na plavbu po backwaters. Pôvodne sme to tu vôbec nemali v pláne, no Mariánove SMSkové odporúčanie nás presvedčilo.
Backwaters sú vlastne uzavreté lagúny, kde sa mieša morská voda so sladkou vodou plynúcou z riek. Výlet po palmami obklopenej lagúne, ako aj po úzkych plytkých kanáloch stál naozaj zato. V tieni paliem, s povievajúcim vetríkom sme si na palube hausbótu nevychutnávali iba lahodné keralské thali, ale hlavne ticho a pokoj, ktorý akoby nezapadal do indického koloritu. Pozorovali sme život, ktorý sa odohrával na okolo: rybárov ako lovia rybky a veslujú na svojich úzkych kanoe, mužov vykonávajúcich svoju každodennú drobnú, ale ťažkú prácu, ženičky ako perú prádlo či umyvajú riady na brehu, detičky ako zvedavo pokukujú a hrajú sa vo vode. Prešli sme popri mnohých malých dedinkách s mešitami, kostolmi, chrámami, domami, školami a širokánskymi poliami, ktorým voda z kanálov dávala život. V menších lodičkách poháňaných dvoma veslármi sme potom preskúmali zákutia úzkych kanálov, dostali sa do blízkosti obyčajných skromne žijúcich ľudí a ich domovov. Videli sme ako sa v miestnej továrničke vyrába kalcium z vylovených mušlí, ako si popri domoch domáci pestujú bylinky a korenie, ako sa robí kokosové vlákno a z neho špagáty, ako sa z nenápadnej zelenej rastlinky jednoducho vyrobí oranžová henna a z nej ornament na Stankinej ruke. Naši loďkári nám pozhadzovali zo stromu kokosové orechy, aby sme z nich vypili mlieko a vyjedli kokos. No proste deň, na ktorý nezabudneme...
Útek do hôr
Po návrate z backwaters sme si povedali, že máme tej horúčavy plné zuby a rozhodli sme sa zamieriť do hôr, konkrétne do národného parku Periyar. Tam sme na vlastné oči videli veciiii..., no o tých vám porozprávame až niekedy nabudúce :)
Vaši cestopisatelia
Stanka a Polko
P.S.: Pridávame jeden tip pre cestovanie v extrémnom teple - v prípade tepelného šoku treba ihneď vyhľadať klimatizované bankomaty či internetové kaviarne :)
Chýba vám fotogaléria k tomuto denníku?
Tak skúste odpovedať na dve nasledovne otázky do nášho messageboardu a my vám ich sem možno za odmenu doplnime :)
1) Ananás rastie: a) na strome, b) na zemi c) pod zemou
2) Koľko kešu orieskov je z jedného plodu? a) 1 ks, b) 4 ks, c) 12 ks
No dobre nevzdelanci, tu su pomôcky :)
Fotogaléria
