India.sk › Zápisník India 2006
20. Hampi
19. až 21. marec 2006
Po noci strávenej v nevkusnom hoteli v Madgaone sme nasadli na skorý ranný vlak do Hampi. Chrbty sa nám prehýbali pod ťažkými batohmi naplnenými nákupmi v Goa. Ich váhu sme museli pretrpieť až po Bangalore, odkiaľ sme ich chceli poslať do Dillí.
O neindických spolucestovateľov nebola vo vlaku núdza - všetci mierili do Hampi. V našom "kupé" bol britský párik. Boli v celku fajn, iba chlapík príliš ukecaný a jediná obrana voči prívalu informácií, odporúčaní a postrehov z ich cesty boli naše horné lehátka kam sme sa z času na čas museli uchýliť.
Prekročením "hraníc" Goi sme sa dostali do Karnataky, ktorá sa stala už siedmym nami navštíveným štátom. Podvečer sme už vystupovali v Hospete, vstupnej brány do Hampi. Odtiaľ sa dá zobrať rikša alebo ísť na autobus. Nechali sme sa ukecať rikšiakom, ktorý sa vracal do Hampi a za 40 rupií sme sa aj s ťažkými batohmi odviezli až priamo do hotela. Tu sme si naplno uvedomili, jednu z výhod cestovania počas končiacej sa sezóny. Izbu, ktorá by normálne stála 250 Rs sme zjednali za stovku 8-)
Vijayanagar
Tak sa volalo hlavné mesto najväčšej hinduistickej starovekej ríše. Bolo založené v roku 1336 a najväčšieho rozkvetu sa dočkalo v 16tom storočí. Ríša kontrolovala obchod s korením a bavlnou. Mesto bolo obkolesené siedmymi hradbami a zaberalo 43 štvorcových km. Známe bolo svojimi rušnými bazármi, ktoré boli jedným z centier medzinárodného obchodu. Sláva Vijayanagaru náhle skončila v roku 1565, kedy bolo vyplienené Deccanskými sultánmi.
Veľkoleposť tohto miesta dnes dokumentujú iba ruiny. Život sa sústredil iba do malej dedinky pri chráme Virupaksha nazvanej Hampi. Nový život tomuto zabudnutému miestu priniesli západní traveleri, ktorí ho prirovnávajú k Aténam či Pompejám.
Hampi je dnes plné relatívne lacných a jednoduchých hotelíkov. Niekdajší bazár znova ožil množstvom obchodíkov s etno-oblečením, suvenírmi a jednoduchými reštauráciami. Aj keď sezóna takmer skončila, stále tam bolo množstvo západniarov čo sa napriek teplu rozhodli do Hampi pozrieť.
Na kameni kámen...
Pri pohľade na okolie sme si spomenuli na pesničku od bratov Nedvědov. Miesto vyzerá akoby tu zopár dní obri hrali guličky s veľkými okrúhlymi balvanmi (guličky sú inak obľúbená hra miestnych detí). Tie su rozhádzané všade po okolí. Raz trčia z ryžového poľa, inokedy nahádzané na jednej kope tvoria obrovskú horu, na ktorej vrchole hinduisti postavili malý Hanumanov chrám. Cez Hampi preteká pokojná rieka dávajúca vlahu okolitým poliam a banánovým plantážam.
Ešte pred štyrmi rokmi sme sa cez ňu mohli dostať pomocou milých domorodých okrúhlych lodičiek s označením Coracle. Tie však už nahradili nevkusné motorové člny. Prepravné sa zvýšilo z 5 na 10 rupií - ktoré samozrejme platí iba pre "západniarov". Loďkári tu fungujú ako dobre organizovaná mafia a ak sa chcete dostať na druhú stranu v noci, vypýtajú si od vás niekoľkonásobne viac. Niektorí traveleri sa rozhodli pre bojkot, a cez meter hlbokú rieku sa radšej brodili...
Ruiny
Keďže ruiny Vijayanagaru sú rozťahané po širokom okolí väčšina turistov si na celý deň prenajme rikšu, motorku alebo bicykel. My sme sa rozhodli pre motorku. Postupne sme navštívili všetky významné miesta: opevnenie Zenana, v ktorého strede je impozantný Lotus Mahal, obrovské slonie stajne, kde v komorách patričných rozmerov držali "erárne" slony, podzemný chrám Virupaksha, z časti zaplavený trochu zapáchajúcou vodou, kráľovnine kúpele s veľkým (žiaľ prázdnym) bazénom. Jednou z veľkých atrakcií je detailne vyzdobený chrám Vittala, kde nájdete aj kamenný voz - jeden zo symbolov Hampi a hrajúce stĺpy, ktoré sa po úderoch sprievodcov rozozvučia. Chrám sa dá počas víkendov navštíviť aj po zotmení, pretože je osvetlený reflektormi.
Ďalší deň sme sa túlali iba po blízkom okolí, na čo nám bohato stačili bicykle. Objavili sme podivnú sochu Narasimha pripomínajúceho veľkého žabiaka ako aj obrovský Šivov lingam. Motali sme sa na kopci nad Hampi, kde je veľa malých kamenných chrámov, niektoré iba so štyrmi stĺpmi a kamennou strieškou.
Z kopca sme mali pekný výhľad na okolie - bazár, kopce a chrám Virupaksha, kde sme po našom príchode venovali chrámovej slonici Lakshmi banány a jej opatrovateľovi pár rupií, začo si Stanka vyslúžila slonie požehnanie chobotom. O banány tu majú okrem slonov veľký záujem aj opice.
Jedna z vecí, ktorá je na Hampi nepríjemná je horúčava. Obrovské balvany počas dňa absorbujú teplo, a tak v noci sa teplota výrazne nemení. Vďaka neďalekej rieke nie je Hampi raj iba pre turistov ale aj pre komáre čo si na nich radi pochutia. Taktiež kvalita miestnej vody nie je najlepšia a veľa cestovateľov tam máva črevné problémy. My sme našťastie žiadne nemali :)
Letiaci čas
Čas nanešťastie plynie oveľa rýchlejšie ako voda v miestnej rieke Tungabhadra. S hrôzou sme si uvedomili, že sme sa prehupli už do druhej polovice nášho pobytu v Indii, a pritom je toho ešte toľko čo by sme tu chceli vidieť. Už dávnejšie sme sa rozhodli zrušiť plánovaný týždeň v Jordánsku a radšej tu zostať o niečo dlhšie.
Na Hampi nám nakoniec stačilo dva a pol dňa. Potom sme sa vybrali do moderného Bangalore. O ňom vám však napíšeme až niekedy inokedy...
Pekné jarné dni prajú
Polko & Stanka
Fotogaléria
