India.sk › Zápisník India 2006
15. Palitana
24. az 25. februar 2006
Uz si pomaly zvykame na to, ze dostat sa v Indii z jedneho miesta na druhe trva casto cely den. Mali sme stastie na dobry privatny autobus z Ahmedabadu, s ktorym sme sa bez prestupovania dostali az do Palitany. Je to malicke a nezaujimave mesto, ktore vyrastlo len vdaka rozkvetu doleziteho Jainistickeho putnickeho miesta - Shatrunjaya, ktore sme si nechceli nechat ujst. Shatrunjaya je totiz nadherny komplex 863 roznych chramov vystavanych na vrchole posvatnej hory. A tolko chramov pokope sa predsa tak casto nevidi :)
Narocna put
Druhy den sme vstali skoro rano, aby sme sa vyhli silnemu slnku. O 6:30 sme uz stali na upati maleho kopceka, z ktoreho sa stal kopec a z kopca 2000m vysoke kopcisko, na vrchol ktoreho viedlo az 3572 schodov.
Kupodivu tam bolo uz rusno - mnisi z miestnych asramov, predavaci suvenirov, palic a nosici. Vdaka skoremu vstavaniu sme mali moznost si vychutnat vychod slnka nad okolitou krajinou. Cesta trvala priblizne hodinu a pol. Pocas nej sme pravidelne doplnovali tekutiny na pocetnych odpocivadlach s napismi prva pomoc, pre pripad, zeby na nas prisli necakane mdloby :)
Pre bohatych, lenivych a nevladnych boli vsade k dispozicii "velmi ochotni a nevtieravi" nosici s "dholi" pohodlnymi kreslami na dvoch, ci hojdackami zavesenymi na jednej tyci. Prenasledovali ludi s nadejou, ze uprostred cesty odpadnu od unavy a nakoniec im padne vhod nechat sa odniest za cca 200 Rs. Chudobne deturence zase velmi radi za 20 Rs odniesli batozinu a zenicky rozmaznane deti bohatych Indov.
My sme posvatnu horu zdolali vlastnymi silami a naozaj to stalo za to. Radost z toho, ze sme sa blizili k poslednym schodom este znasobila necakana krasa Jainistickych chramov, ktore sa pred nami objavili.
Shatrunjaya predcila nase ocakavania. Nadherny vyhlad, chramy od najmensich po najvacsie, modliaci sa mnisi, veriaci obetujuci svoje dary ci cakajuci v zastupoch na odhalenie vzacnej zlatej sosky boha, ktoru bolo mozne kazdy den zhliadnut len na minutu, ochotni a hrdi strazcovia chramov a spiritualita ci ticho tohto miesta, to vsetko v nas vzbudilo ozajstny respekt. Do chramov bolo treba vstupovat bosy, bez jedla, napojov, akycholvek vyrobkov z koze a samozrejme vhodne obleceny.
Po prejdeni celeho posvatneho komplexu na nas nakoniec dolahla rovnako posvatna unava. Vznesene chramy sa nam uz javili ako keby sme ich poznali odjakziva a hlad nas hnal dole do dediny. Zatrubili sme na ustup. Pred nami bolo nekonecnych 3.572 schodov. Niektore sme zdolali poklusom, pretoze sme zistili, ze tak to ide akosi lepsie.
Jeden z nasich najnezabudnutelnejsich vyletov sme zakoncili skvelym thali v malej miestnej restauracii a aj ked nohy este dlho boleli, srdce sa tesilo z nadhery, ktoru sme mali moznost vidiet. Nasa skareda izba nam prisla v ten vecer bezvyznamna a vdacne sme zalahli na tvrde, spinave madrace a snivali o chramovych vezickach na vrchole jednej hory, kdesi v Indii...
Stanka & Polko
Fotogaléria
